cestopis Michala Hojčky ze zájezdu do Maroka
1.september 2012
Budík zazvoní o pol piatej ráno. Napriek tomu s úsmevom na tvári vstávame, bereme na chrbát ohromné batohy a vyrážame z Bratislavy smer Praha. Ešte aj hrboľatá česká diaľnica nám nepríde taká nepríjemná, lebo nás čaká dovolenka snov – Maroko. Na zastávke metra Černý Most stretávame prvých ľudí s obrovskými batohmi a niet pochýb, že sú to naši spolucestovatelia. Prekvapuje nás, že viac ako 10 z nás je Slovákov. Spoznávame aj troch našich sprievodcov, Hanku, Markétu a Oroňa, ktorý sa moc na svoju fotku na stránke cestovky nepodobá, keďže nemá bradu. Vyfasujeme miesta hneď oproti dverám a vyrážame na trojtisícovú cestu krížom cez celú Európu.
Postupne prechádzame cez Česko, zastavujeme v Plzni, a už sme v Nemecku. Dojedáme posledné nabalené jedlo z domu a riešime dilemu, či Forresta Gumpa pozerať na telke vpredu, kde ledva dovidíme alebo na druhom televízore pod uhlom zhruba 150°. Vyhral bočný televízor. Nasleduje trošku ujetý film o francúzskych kamionistoch, ale to už pomaly zaspávame, každý sa snaží nájsť čo najmenej nepohodlnú polohu.
2.september 2012
Pár nočných zastávok na benzínkach a už aj sa budíme do nádherného bezoblačného rána v malebnom kraji vo Francúzsku, ktorý však zanedlho vystrieda spálený les na Španielskych hraniciach. A je tu Barcelona, hlavné mesto Katalánska, čo dokumentujú mnohé pruhované vlajky a oslíkovia. Na obhliadku mesta máme 11 hodín. Nestrácame čas a pozeráme stĺp údajného miestneho rodáka Kryštofa Kolomba, historickú štvrť Bari Gothic, štvrť Eixample ozdobená Gaudího domami, až prichádzame k dominante mesta, chrámu Sagrada Familia. Z jeho výzoru sme mierne rozčarovaný, keďže je ledva v polovici svojej stavby, ale interiér je už teraz naozaj pekný. Výhľad z veže taktiež stojí za to. Zaujme nás aj veža Torre Agbar, pripomínajúca mužské genitálie. Po meste chodí kopec trúbiacich aút. Nečudo, veď o pár hodín začína futbalový zápas s Valenciou.
Najvychýrenejšou nákupnou uličkou La Rambla sa vraciame do prístavu, naším ďalším cieľom je štvrť Montjuic na neďalekom kopci, kde sa nachádza olympijský štadión, palác a tutovo najkrajšia atrakcia Barcelony, Magická Fontána. O deviatej sa začína nádherné predstavenie farieb, vody a hudby. A o jedenástej vyrážame ďalej. Opäť noc v autobuse a ráno nás čaká rodisko Pabla Picassa, Málaga.
3.september 2012
V tomto asi 600tisícovom meste obdivujeme najprv katedrálu, ktorá má iba jednu vežu, pretože peniaze na stavbu druhej poslali Američanom ako pomoc vo vojne za nezávislosť. Taktiež sa tu nachádzajú 2 pevnosti. Spodná bola zatvorená a tak sme sa nadávajúc pobrali k vrchnej, asi 20 minút do kopca v horúčave nám dalo zabrať, ale neľutujeme, keďže sa nám otvára pohľad na celé mesto vrátane býčej arény. Poprechádzame sa po hradbách a vraciame sa do palmového háju, odkiaľ vyrážame do nášho prvého kempu, na konci Európy. V ďiaľke už vidíme majestátny Gibraltár a užívame si more. Niektorí aj medúzy. Večer máme karimatka párty, kde sa spoznávame s ostatnými.
4.september 2012
Na ďaľšie ráno vyrážame za tmy. Do Algecirasu prichádzame s prvými lúčmi slnka a Oroň sa vydáva vybaviť nám trajekt. Všetkých nás upozorňuje, že nožíky asi naspäť neprevezieme, ale tak čo už, ako si ináč natrieme chleba? Vraj je asi 50percentná šanca, že uvidíme delfíny, ale nie je nám ich dopriate. Onedlho celkom rýchlo prechádzame colnicou v Ceute, kde sledujeme rady pašerákov z Maroka. Onedlho Oroň vstupuje 40ty krát do Maroka. Kúsok za hranicami si meníme peniaze za miestne dirhamy. Dostávame kopec 200dirhamových bankoviek, hneď nás varujú, že pri každej príležitosti máme rozmieňať, pretože nikto nám nebude mať vydávať. Potom odchádzame smer Asilah, cestou dostávame taktické pokyny ohľadom kúpania, nemôžeme sa kúpať hockde kvôli parazitom, ohľadom stravovania, treba piť iba balenú vodu a vyhýbať sa melónom, ďalej nemáme do spoločného jedla šahať ľavou rukou, lebo tou si utierajú zadnicu.
Cestou stretávame aj kopec domov s trčiacimi tyčkami. To sú šetriaci ľudia, ktorí neplatia dane, lebo oficiálne je ich dome ešte rozostavaný. Prichádzame do kempu, kde dostávame apartmániky a vyrážame na pláž. Fúka silný vietor a miestny na Lucku v plavkách a tričku pozerajú trochu divne, takže dlho sa tam nezdržujeme a ideme do mesta. Asilah ponúka peknú korzársku pevnosť a kopec príležitostí nakúpiť si a najesť sa. Všetci sa vydávame kúpiť miestne oblečenie - džalabu a Oroň nám hneď ukazuje ako sa zjednáva. Nie vždy to fungovalo, ale nakoniec väčšina zájazdu džalabu kúpila. Večer zakončujeme jedlom v reštaurácii a zopár partiami kociek v kempe.
5.september 2012
Ráno smer hlavné mesto Maroka Rabat. Cesty v tejto časti sú veľmi moderné, kráľ Mohammed VI. sa o svoju krajinu celkom stará. Cestou navštevujeme ešte Jardins Exotiques, kde je možné stretnúť neúrekom rastlín z rôznych kútov sveta, ako aj žaby, korytnačky a zvieratká vo viváriu, napríklad škorpióny a hady, ktoré možno stretneme neskôr naostro.
V Rabate najskôr zastavujeme pri Hassanovej veži, ktorá tu stojí od stredoveku a napriek tomu, že nie je dostavaná, má úctihodných 40 metrov. Vedľa stojí modernejšia pamiatka, mauzoléum Mohammeda V., ktorý sa zaslúžil o nezávislosť od Francúzska. Strážia ju pekne oblečení vojaci, niektorí aj na koňoch. Ďalšou pamiatkou je rímska pevnosť Chellah, kde je aj jedno z troch posvätných miest pre ženy, kde môžu otehotnieť. Je to nádrž s posvätnými úhormi a miestny šaman s mačkami. Treťou zástavkou v Rabate je medina, čiže stará časť mesta, kde máme pekný výhľad na pláž aj korzársku štvrť Salé. Večer trávime v ďalšom kempe, tentoraz nás varujú pred hojne sa vyskytujúcimi štírmi, čiže treba zatvárať stan a kontrolovať topánky. My máme večer ale inú zábavku, zisťujeme, že sa nám zlomila tyčka v stane. Po pol hodine nadávania objavujeme, že v obale na stan je na to opravná súčiastka a šťasní zaspávame.
6.september 2012
Štíra bohužiaľ nestretáme ani ráno, keď vyrážame smer najväčšie Marocké mesto Casablanca, postavené Francúzmi. Preto aj jediná pamiatka je moderná, ale o nič menej krajšia, mešita Hassana II., s 210 metrov vysokým minaretom, postavená 20 rokov nazad. Mešita pojme vyše 100 000 ľudí, rozlohou je 3. najväčšia na svete. Vnútri máme prehliadku so sprievodcom, začína vtípkom, že fotiť môžu iba muži. Vnútri je veľmi pekne, páči sa tu aj miestnym holubom, ktorí majú na klenbách hniezda.
Ďalej si ideme nakúpiť do supermarketu a pokračujeme smerom do hôr, zastavujeme pri prírodnom moste Imi-n-ifri, zvyšku po bývalej jaskyni. Ešte neskôr sme svedkami jedinečnej udalosti, Berberskej oslavy La Fantasia. Perfektné, tanečnice vo víre hudby a kopec jazdcov na krásnych koňoch strieľajúcich do vzduchu. Proste paráda. Už za tmy dorážame k vodopádom d´Ouzoud, kde sú na náš zájazd zjavne zvyknutí, keďže nepočujeme nič iné ako, ´Ahoj´, ´Jak se máš´, či ´Zadarmo´. V reštaurácii dohodnutá večera a bubnovanie s Berbermi. Konečne pravá pohodová atmosféra. Marocký ohromne sladký mätový čaj u nás slávi úspech.
7.september 2012
Ráno bolo ešte lepšie. Vstávame po troch hodinách spánku a čakáme. Za chvíľu ich zbadáme, tiene skáčuce po protiľahlej skale. Vychádza slnko a nám sa otvára nádherný pohľad na 100metrové vodopády a makaky na skalách. Za chvíľu prvý odváživec skáče na strechu reštaurácie. Sú skvelé, chleba ovoňajú a zahodia, chcú niečo chutnejšie. Skáču mi aj po hlave, paráda.
Doobeda absolvujeme túru po okolí. Teplo je neskutočné, takže sa radi schladíme v dedinke v krčmičke a neskôr v riečke. Bez parazitov našťastie. Zisťujeme, že stará cesta je neschodná zrejme kvôli nárazovým záplavám, tak sa brodíme cez rieku a nachádzame novú cestu. Na obed sme naspäť v kempe a zabávame sa s makakmi. Zachutilo im naše müsli, jeden sa nám snažil dokonca ukradnúť celý balík. Ďalší opičiak s natrhnutým nosom nevedel jesť a stále rozsýpa dvakrát toľko ako zje. Prichádza aj stará samica, odkladá dieťa na skalu a dáva si tiež. Zrazu mi dvaja vyskakujú na plecia a prehrabávajú mi vlasy. Skvelý pocit.
8.september 2012
Ďalšie ráno sa so smútkom v srdci lúčime s týmto kľudným a nádherným miestom, ale čaká nás toho ešte hodne. Lúčime sa s makakmi a hor sa smer Marrakéš, ďalšie zo štyroch kráľovských miest. V supermarkete sa pripravujeme na nadchádzajúcu dvojdňovú túru. Marrakéš je celý z červenej hliny a je tu neskutočné teplo. Chúďatá kone vláčia jazyky po zemi. V džalabe je našťastie celkom príjemne.
Prvou zastávkou sú Saadske hrobky, čím vyšší hrob, tým dôležitejší človek. Ďalšími pamiatkami sú mešita Koutubia a námestie Djama-El-Fna. Na ňom sa nachádza neúrekom obchodíkov, kde nakupujeme kopec suvenírov a taktiež všadeprítomný čerstvo vymačkaný pomarančový džús. A odchádzame do hôr, konkrétne do mestečka Asni. Pripravujeme sa na zajtrajšiu túru, bude to drsné.
9.september 2012
Budím sa o tretej v noci. A prvýkrát po týždni mi je zima. Nečudo, sme vo výške cez 1 000 metrov. Budík nepotrebujeme, mešita hučí cez celé mestečko o piatej ráno. Autobus nás vezie do dediny Imlil. Nekonečná zima. Zanedlho prichádza sprievodca aj s mulami. Túto možnosť nevyužívame a 15kilový batoh nesiem sám.
Cesta nás vedie cez ďalšiu dedinku, niekoľko zastávok v krčmičkách pri ceste, postupne pridávajúcich horskú prirážku. Zo zvierat stretávame iba zopár kôz a mulov. Ale pri jednom z oddychom čosi vidíme medzi skalami. Sú to 2 jedovaté zmije, zrejme ešte mláďatá. Po 7hodinovom šlapaní sa konečne pred nami zjavuje chata Neltner. Vyťahujeme z batohov zavarený segedín z domu, ktorý nám ostatný len ticho závidia.
Na chate dostávame izbu pre 25 osôb. Pomaly sa niektorých začína doľahýnať nadmorská výška, Lucku tiež celkom dosť bolí hlava. Bolo by treba ísť skoro spať, ale pri tak veľa ľuďoch je samozrejme sranda a tak ešte dlho si rozprávame zábavné historky z nakupovania a posúvame Vincentku naplnenú domácou.
10.september 2012
Vyrážame opäť za tmy. Niektorí sa na to necítia a ostávajú v chate. Ostatní šlapeme za svetla čeloviek pod hviezdnym nebom. Každý krok je v tejto výške o dosť únavnejší. Postupne vychádza slnko a nám sa otvárajú nádherné výhľady na pohorie Vysoký Atlas. A zanedlo aj keď s veľa prestávkami už stojíme na jeho najvyššom bode, Jebel Toubkal, 4 167 m n. m. Nakoniec prichádza aj najstaršia účastníčka výstupu Marcela, ktorá zožne obrovský potlesk. V diaľke sa dá tušiť Sahara, na druhú stranu zase Marrakéš. A dokonca aj v tejto výške stretávame všadeprítomné horské kozy.
Nasleduje cesta dolu a nás už celkom slušne bolí hlava. Ale nevadí, už sme to zvládli. Čo sme za jeden a pol dňa vystúpali za pol dňa schádzame a po náročnom dni konečne stojíme v Imlile. Sledujeme šoféra, ako mení pneumatiku na buse a stretávame ľudí, ktorí ostali v kempe a zbierali acháty. Unavení po túre zaspávame nezvyčajne skoro.
11.september 2012
Časť ľudí sa ráno vydala na acháty. My dávame prednosť spánku, ale aj to oľutujeme, keď zistíme, že cestou uvideli čierneho štíra. Autobus nemôže odísť, pretože cestu blokujú policajti kvôli cyklosúťaži Tour de Maroc. Povzbudzujeme okoloidúcich pretekárov z rôznych arabských krajín. Výstup a zostup po schodíkoch v autobuse je zo svalovicou o poznanie náročnejší. Suprák v Marrakéši a potom príjazd do kempu. Atrakciou je miestny pár pávov.
Navečer vyrážame opäť smer Marrakéš. Na námestí Djemaa-el-Fna to žije, zaklínači hadov a týpci s opicami čakajú na fotkuchtivých turistov. Traja akrobati predvádzajú naozaj úchvatné kúsky. Potom prechádzame priľahlými krytými uličkami, plnými všemožných obchodíkov. Veľmi nás hnevajú motorkári, ktorých je tu neúrekom a chodia ako blázni. Kým sa vymotáme von, je už tma. Námestie sa komplet zmenilo, Stred zaplnili stánky s všakovakým jedlom. Okolo nich je nekonečne ľudí, vytvárajúcich kruhy okolo pouličných muzikantov a rozprávačov príbehov, ktorým žiaľ nerozumieme. Neskutočná atmosféra skutočného Orientu.
12.september 2012
Väčšinu dňa trávime v autobuse. Počúvame správy z domova o úmrtiach z alkoholu v Česku. A taktiež rádio Berber, kde si môžeme nechať zahrať pesničky na želanie. Naši spolucestujúci majú našťastie celkom dobrý vkus. Prvou zastávkou je výrobňa arganového oleja. Proces je zložitý. Od zjedenia plodov stromu kozami v Agadire až po ženušky tu v horách. Vedľa je samozrejme hneď aj predajňa. Cez priesmyk Tizi-n-Tichka prechádzame na druhú stranu Atlasu. A na krajine je to vidieť, suché skalisté polia, hlinené fomy, palmy, ťavy. Pravá Afrika.
Prichádzame ku ksaru Ait Benhaddou, kde natáčali kopu slávnych filmov vrátane Gladiátora. Vedľa je vyschnutá rieka. Mestečko je nádherné, miestni umelci pomocou čaju, šafránu a plynového variča vyrábajú originálne obrázky. Stretávame aj Oroňovho kamaráta Abdula, výrobcu kobercov, ktorý nás pozýva na čaj. Je to veľmi príjemný rozhovor, smejeme sa na tom, že nás volá Mustafa a Fatima. Večer sa zdvíha silný vietor od Sahary, máme ďalšiu karimatka párty a hráme sa rôzne hry.
13.september 2012
Vyrážame do Údolia ruží. Kto však čakal rozkvitnuté úbočia musel byť sklamaný, keďže všetky ruže už odkvitli a vidieť ich možno iba ako produkty v obchodoch. Po ďalšom prejazde prichádzame do mestečka Tinerhir. Čaká nás tu miestny hammam, čiže arabské kúpele. Sú rozdelené na mužskú a ženskú časť. Pri vstupe dostávame vedrá s vodou a konzervy na oblievanie sa. Chlapi sú tu vraj hákliví na iných nahých chlapov, tak musíme mať plavky. Miestny týpek nám vysvetľuje čo máme robiť a potom nás postupne drhne drsnou hubkou. Z každého schádza kopec špiny. Nasleduje masáž alebo skôr lámanie, vyzeralo to neskutočne brutálne, ale prežili sme všetci.
V Tinerhire ideme do vychýrenej cukrárne na domáci jogurt – raib, ale už ho vykúpili ostatní. Tak si dávame iba koktejly a zákusky. A naša dnešná cesta končí v kaňone Todra, kde si rozkladáme stany na streche hotelíku.
14.september 2012
Ráno vstávame skoro na túru, ale miestny sprievodca nejak nechodí. Žena ho vraj zabudla zobudiť, lebo mala zle nastavené hodinky. Tak dostávame náhradného, je to starosta jednej z miestnych dediniek. Vedie nás najprv cez najužšie miesto kaňonu, asi 20 metrov široká cestička a majestátne 300 metrov vysoké steny sa týčia nad nami. Cez kopce a koryto vyschnutej rieky prichádzame do údolia riečky, ktoré vytvára obrovskú palmáriu plnú paliem a políčok. O vrásky na čele sprievodkyne Markéty sa postaral Jirka, ktorý nestíhal naše rýchle tempo a zle odbočil. Po pol hodine hľadania po dedine aj na požičanom bicykli sa našiel živý a zdravý.
K hotelíku to už nebolo ďaleko. Poobedie trávime hraním mariášu s Vlastom, lebo vonku je neskutočne teplo. Navečer odchádzajú taxíky do cukrárne na raib, Lucka ide tiež, ja dávam prednosť kúpaniu v studenej riečke. Nasleduje večera u Oroňovho kamaráta Hamúa, ale sme tak najedení, že už nevládzeme.
15.september 2012
Ráno opúšťame Todru a mierime do púšte. Na jej okraji stretávame sopúchy podzemných riečok, ´khettár´, ktorými nomádi dopravovali vodu do púšte. Sú dlhé desiatky kilometrov, ale už pekných pár rokov sa nepoužívajú. Ďalej navštevujeme mestečko Erfoud a Rissana, kde sa nachádza majestátna brána Sahary.
Domov ubúda, piesku pribúda a v diaľke sa zjavujú obrovské pieskové duny Erg Chebbi. Odbáčame z asfaltky a onedlho prichádzame k hotelíku a pri ňom, prekvapujúco bazénik so studenou vodou. Samozrejme všetci zamierime k nemu. Vedľa sa začína schádzať karavána 40 tiav, ktoré nás odvezú na noc do púšte. Ideme skoro celá partia, delíme sa na skupinky po zhruba 6, každá je na ťavách priviazaných k sebe. Jedna ťava je neposlušná a svoju jazdkyňu zhadzuje. Tak ju nachávajú pri hotelíku. Jazdiť na ťave je zážitok, síce vždy keď ide dolu kopcom sa treba poriadne držať a zakloniť. Každú chvíľu nejaká pustí kotúľajúci sa bobek dolu svahom. Ťava za mnou je nejaká nervózna, furt ma oňucháva a cerí zuby, normálne sa jej bojím.
Pri západe slnka zastavujeme a kocháme sa nádhernými výhľadmi. Perfektné. Časť dún je zamínovaná a sme priveľmi blízko Alžírskych hraníc, preto iba robíme kolečko a vraciame sa na miesto pozerania súmraku. Je tu postavený stan a pripravuje sa luxusná večera, gulášové mäso s ryžou. Pod hviezdami Sahary zaspávame.
16.september 2012
Skoro ráno vstávame, zvítame sa s našimi ťavami a ideme naspäť. V hotelíku iba krátke raňajky a hneď nasadáme do džípov na fakultatívny výlet. Najfajnejšie staré Land-Rovery sú hneď obsadené, ale zato sme v našom aute luxusne iba štyria a šofér. Nevie po anglicky nič, tak sa dohadujeme zdvihnutym palcom. Jazdíme po kamenistej púšti ako blázni, šoféri skúšajú aj rôzne finty, až nakoniec zbadáme ako jeden z nich uteká za vlastným džípom z ktorého vypadol.
Postupne zastavujeme na nálezišti skamenelín, kde nachádzame trilobita, potom v olovených baniach. Popri Alžírskych hraniciach dorážame do oázy Merzouga, kde máme dohodnutý koncert domorodej hudby Gnawa. Posledná zastávka sa nám moc nevydarí, keďže miesto jazera s plameniakmi nachádzame iba vyschnutú pláň. Večer sa pre mňa mení na nočnú moru, keďže dostávam hnačku a na prechádzke do púšte sa zastavujem za každou druhou dunou. V noci sa bubnuje v hotelíku, ale ja dávam radšej prednosť spánku.
17.september 2012
Je mi hrozne, ledva balíme stan a odpotácam sa do autobusu. Všetko ma bolí a absolútne nevládzem. Čaká nás ďalší prejazdový deň, prvou zástavkou je opäť Rissana. Ďalej údolie rieky Zíz, neuveriteľne husto porastené zeleňou. Počúvame rádio Berber a dozvedáme sa, že v Česku zaviedli prohibíciu. Stúpame na priesmyk Col du Zad, 2 178 m n. m. Ledva dokážem vyliezť z autobusu tých pár metrov. Potom cédrový les, kde opäť stretávame našich kamarátov makakov. Nakoniec prichádzame do univerzitného mestečka Azrou, kde toho ale moc na videnie nebolo, okrem fajných kuracích reštaurácií. Ja ale iba závistlivo pozerám, aj keď už mi je lepšie. Večer dorážeme do kempu pri Feze, ktorý vyzerá skoro ako v Európe. Pomaly, ale isto je zrejmé, že ideme domov.
18.september 2012
Čaká nás celodenná prehliadka tretieho kráľovského mesta, Fésu. Štvrtým je Meknes, ktorý sme ale nevideli. Začíname kráľovským palácom, ktorý napriek tomu, že nemôžeme ísť dnu v nás zanechá silné dojmy. Potom vystúpame na kopec a obdivujeme výhľad na miliónové mesto. Potom keramické dielne. Neskôr sa spleťou uličiek mediny, zapísanej v UNESCU predierame ku koželužniam. Kebyže sa tu stratíme, tak ľahko sa nenájdeme, ulice úzke, všade kopec ľudí a zvierat.
V koželužniach nás privíta ohromný smrad, sprievodca nám núka kus mäty do nosa. Na nádvorí je kopec drevených kadí, kde luhovali kože chudáci, pracujúci za 3 eurá denne. Potom vyrážame nakupovať k bráne Bab Boujelud. Ale obchody sa nám moc nepáčia, je tu príliš veľa čínskych obchodov s modernými haraburdami. Ale štyria naši spolucestovníci si kupujú bubny a tak pochodujeme k autobusu za hudobného doprovodu. Pri poslednej zastávke v supermarkete sme svedkami zrážky motorkára a cyklistu. Predposledná noc v Maroku.
19.september 2012
Prechádzame na sever. Krajina sa postupne mení na úrodnú a zelenú, majú tu až 3 žatvy do roka. V buse však nefunguje klimatizácia, teplo je celkom neznesiteľné. Navštevujeme Rímske mesto Volubilis, z ktorého avšak ostali len ruiny, keďže kamene z neho použili na stavbu iných miest. Z pamiatok sa nám páčia hlavne zachovalé mozaiky, oblúky a kovový penis. Večer prichádzame do mestečka Chefchaouen, ktoré je známe modrými domami a obchodom s drogami. V kempe sa pripravujeme na prechod hraníc, nožíky balíme poriadne hlboko a vypisujeme formality. Do noci potom popíjame čaj a bubnujeme.
20.september 2012
Ráno sme celkom zaspali a tak na nás musel autobus chvíľu čakať. O siedmej prichádzame do Ceuty. Žiadny Maročan sa neprichytil zo spodu na autobus. Zo sebou do trajektu si musíme zobrať všetky naše veci, ale kontrola je neskutočne benevolentná a nikomu nič nevyhodili. Oproti minulým rokom vraj nekonečný rozdiel. Pred obedom už sme opäť v Európe a mierime si to do Gibraltáru. Autobus má povinnú 9hodinovú pauzu, ale my ju využívame naplno. Vydávame sa na plavbu za delfínmi, sledujeme makaky ako lezú po odkvapových rúrach, kúpem sa v mori, pozorujeme vtáky na Europa Pointe, ideme cez cestný tunel. A pozeráme sa, ako skupina angličanov hrá kriket. Najnudnejší šport na svete. Skvelé mesto. Večer v autobuse pozeráme film s Maročanom v hlavnej úlohe, nie je to nič iné ako Drž hubu! s Jeanom Renom.
21.september 2012
Dlhá cesta krížom cez Španielsko a zastávka v Katalánskom meste Girona. Také príjemné mestečko so zaujímavou katedrálou. Celkovo vyzerala ako Amsterdam v malom. Večer prichádzame do kempu vo Francúzsku, kde nás čaká posledná karimatka párty. Na programe je aj súťaž o tričko za najlepšiu básničku, ktorú ako jediný účastník vyhrávam. No posúďte sami.
Na zastávce Černý most,
šikuje se lidí dost.
Na chrbáte batoh majú,
veselo sa usmievajú.
V tom autobus se přiroutí,
Oroň bez vousů z nej vystoupí.
Vraví: „sadnite si tam,
a pod sedačku dajte si stan.“
Na druhý deň zavčas ráno,
Barcelona, veru áno.
Magická fontána stříká,
každý od nadšení híká.
Malága na ďalší deň,
blíži sa náš veľký sen.
Smer Maroko, do Afriky,
Oroň prezrádza nám triky.
Ak nechcete mít průjem,
vyhnete se melounem.
Opuncie, raib jedzte,
toaleťák sebou neste.
Arabi ho nepoznajú,
ľavou rukou sa utierajú.
Tým čo z domu trčia tyčky,
tí na dane kašlú z výšky.
Ujo z oslíka nám máva,
hygiena tu pokrivkáva.
A ani sa nenazdáme,
špinu pod nechtami máme.
Každý kúpil džalabu,
a nažral sa kebabu.
Rabat a či Casablanca,
každý dirhami tu dranká.
Chameleóny či štíry,
vyliezajú z každé díry.
My sme ich však nevideli,
za ten dlhý zájazd celý.
Koukáš, koukáš? Zadarmo!
Nádejám sa však darmo.
Camel leather and pure gold,
and ceder wood 1000 years old.
My wife made it in 2 months,
tell me what is your last price.
5 dirhamov, viacej nedám,
a už cúvam k prvým dverám.
Originál Berber Sahara on tvrdí,
avšak čínskou výrobou zďaleka to smrdí.
Že vraj Czeko Bandito za mnou ešte kričí,
ja sa ani neotočím, mám ho totiž viete kde.
Na vodopádoch malé opice,
skákali na strechy a police.
Na Toubkale hrozná kosa,
všetkým tečie sopeľ z nosa.
A keď vietor zaduje,
tak Vincentka koluje.
V hammame nás týpek drhol,
a potom sa na nás vrhol.
Vláďa kričí, púli oči,
a on len búcha, láme, točí.
Potom Todra, Marrákeš,
neostal nám žiaden cash.
Šofér Roman kričí z busu,
„Pozor, kopa velbloudího trusu.“
Šofér Karel zdola volá,
došla nám už Coca-Cola.
Ostal len Sprite, Gambrinus,
20 korún jeden kus.
Ťava za mnou v karaváne na mňa fučí,
a 3 výtržníci v noci v dunách močí.
Dlhá cesta, cédrový les,
na ďalší deň celodenný Fes.
A za nosy všetci chytíme sa družne,
vždy keď zacítime ten smrad z koželužne.
Nože do krosny sme skryli,
no Španieli boli milí.
Pred nami už Gibraltárska skala,
obrovský mrak sa na vrchu váľa.
Dve delfínie spoločnosti,
bili sa jak psi o kosti.
Prvá vraví, za 15€ vám to dáme,
druhá na to, 596 liků na facebooku máme.
A máme skúsenú posádku,
ktorá neprehliadne kosatku.
A po krátkej plavbe loďou,
nabrali sme už smer domov.
A opijeme sa dnes v noci o tom více,
že u bratov v Česku vládne pohibice.
22.september 2012
Čaká nás prejazd cez Francúzsko. Po návšteve v supermarkete nás v autobuse ovanie smrad z plesnivých syrov, ktorý úspešne vydrží až domov. Posledná zástavka je Rímsky akvadukt Pont du Gard. Nikde sa nevyberalo vstupné, ale následne nás nechceli pustiť z parkoviska, kým všetci nezaplatia. Pokračujeme cez Nemecko smerom domov.
23.september 2012
Skoro ráno prichádzame do Prahy a chytáme skvelý bus do Bratislavy. Počasie sychravé, leto za nami, ale plné skvelých zážitkov na ktoré budeme spomínať ešte roky.
Budeš nám chýbať Maroko.
Autorem cestopisu je Michal Hojčka.